Pre mňa osobne bol program veľkým prínosom, lebo už len to, že sa dieťa naučí komunikovať o tom, ako sa cíti, hovoriť o svojich pocitoch, už to je veľká vec.

Podľa mňa to bolo načasované veľmi dobre (celý program), téma priateľstvo bola na dobrom mieste zaradená, keď sme k nemu prišli v tom programe, tak to veľmi zjednotilo kolektív. To, čo sa vtedy vytvorilo v tom kolektíve, tak to bolo úžasné. Tých 17 detí je teraz tak súdržných, tak priateľských, že som si povedala, že keby už aj nebol ani žiaden ďalší modul, tak je aj tak dobre…

Ja som mala na začiatku obrovský strach z 5.modulu. Nakoniec, keď k tomu došlo – (téma smrť a návšteva cintorína), deti nemali žiaden problém. Ony už vtedy vôbec nemali problém komunikovať.

Na začiatku bola veľká agresia v triede, máme veľa chlapcov, vďaka Zippymu sa to však skľudnilo.

Pravidlá sa deti rýchlo naučili a potom sa navzájom upozorňovali. Raz jeden chlapček dokonca povedal mne, že Pani učiteľka a teraz sa Zippy na teba hnevá, lebo to nebolo vhodné riešenie, čo si navrhla …

Zippy je v podstate taká barlička, o ktorú sa opieram aj v iným situáciách mimo tých lekcií, hovorím: Spomeň si, ako sme sa o tom bavili na Zippym, ako sa to má riešiť.

Je v tom programe všetko pre všetky situácie. Vždy sme si v každej situácii vedeli spomenúť, napríklad že Pamätáš, čo hovorila mamička Tigovi v príbehu,…

Máme viac takých programov…. Ja učím aj Etickú výchovu, aj Lienku školienku, aj Zippyho. Keby som si mala vybrať, tak učím len Zippyho. Tento program je tak komplexne prepracovaný, že je tam všetko, je to pre učiteľa dobrá pomôcka, pre deti je tam všetko, čo potrebujú vedieť…

V triede máme niekoľko detí, ktoré boli skôr pasívne a mlčanlivé. Vďaka projektu Zippy začali byť oveľa aktívnejšie a komunikatívnejšie.

Všimla som si, že deti sú teraz voči sebe empatickejšie a priateľskejšie.